Jedáleň pre hostí

Vždy som si predstavovala, že ak budem mať svoj vlastný byt, budem často k sebe volať svoje kamarátky. Predstavovala som si, že  im budem variť večere aj obedy a robiť tie najlepšie oslavy narodenín.

To bolo moja predstava. A realita? Vlastný byt ešte ani zďaleka nemám, ale zato bývam v podnájme kde by som pokojne mohla vo dne aj v noci prijímať návštevy.

No nerobím to. Mám na to totiž jednu veľkú výhovorku. Neviem variť. Varím si len sama pre seba a len preto, že musím. Väčšinou ide o jedlá, ktorými by som sa veľmi nerada chválila iným ľuďom. Pamätám si len na jeden jediný krát kedy sa moje varenie pre hostí skončilo úspechom. Na študijnom pobyte vo Varšave som svojimi zemiakovými plackami zasýtila zopár hladných mexických krkov. No skutočne sa nemám čím chváliť. Ako študenti bývajúci mimo domova sme boli schopní zjesť čokoľvek a placky nie sú žiaden kulinársky zázrak. Preto radšej zostanem pri tom, že neviem variť.

Dúfam však, že sa raz predsa len vydám v šľapajách mojej maminy a budem variť a vypekať s úsmevom na tvári a láskou v srdci. Dovtedy si také nádherné kuchyne o akých snívam určite nezaslúžim.