Farebnosť pod nohami

Celé moje detstvo sprevádzali koberce. Kedysi sme ich  mali v celom byte, v každej miestnosti, úplne všade. Boli len dve miesta kde sa nikdy necnachádzali- kúpeľňa a kuchyňa. Akosi som sa vtedy nezamýšľala nad ich iným významom ako tým, že by mali miestnosť pekne zútulniť. Viackrát mi bolo vysvetlené, že ich používame preto, aby sme neprechladli pri chodení na studenej podlahe. Postupne sme sa ich zbavili a vlastne až potom som zistila, čo sa pod nimi celú tu dobu skrývalo. Nie, nebol tam žiaden poklad. Všade boli iba drevené parkety.

Ďalšiu časť môjho života teda sprevádzali jednofarebné drevenné parkety. Mali sme ich takmer v každej miestnosti, v kuchyni a kúpeľni sa nachádzali nevýrazné dlaždice. Po menšej prerábke nášho bytu sa zasa všade ocitla plávajúca podlaha.

A ja som si myslela, že iná možnosť hádam ani neexistuje. Že podlaha predsa vôbec nemusí byť výrazná, je to len podlaha, po ktorej sa chodí.

No teraz si všetko predstavujem celkom inak. Podlahy očividne dostávajú čoraz väčší priestor a pomaly sa začínajú "vyfarbovať" podobne ako steny. Možno aj vďaka tomu som objavila veľké množstvo krásnych mozaikových či iných farebných dlaždíc. Páčia sa mi aj kombinácie výraznej steny a výraznej podlahy, na ktoré by som však musela nabrať trochu odvahy.

Zbavenie sa kobercov bol dobrý nápad, nikomu sa nechcelo ich pravidelne vysávať. Len škoda, že ich nenahradili menšie kúsky, ktoré sú dnes modernejšie a vďaka nim si viem predstaviť  koberce opäť zaradiť do svojho života.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(zdroj sa zobrazí kliknutím na obrázok)

 

Jedáleň pre hostí

Vždy som si predstavovala, že ak budem mať svoj vlastný byt, budem často k sebe volať svoje kamarátky. Predstavovala som si, že  im budem variť večere aj obedy a robiť tie najlepšie oslavy narodenín.

To bolo moja predstava. A realita? Vlastný byt ešte ani zďaleka nemám, ale zato bývam v podnájme kde by som pokojne mohla vo dne aj v noci prijímať návštevy.

No nerobím to. Mám na to totiž jednu veľkú výhovorku. Neviem variť. Varím si len sama pre seba a len preto, že musím. Väčšinou ide o jedlá, ktorými by som sa veľmi nerada chválila iným ľuďom. Pamätám si len na jeden jediný krát kedy sa moje varenie pre hostí skončilo úspechom. Na študijnom pobyte vo Varšave som svojimi zemiakovými plackami zasýtila zopár hladných mexických krkov. No skutočne sa nemám čím chváliť. Ako študenti bývajúci mimo domova sme boli schopní zjesť čokoľvek a placky nie sú žiaden kulinársky zázrak. Preto radšej zostanem pri tom, že neviem variť.

Dúfam však, že sa raz predsa len vydám v šľapajách mojej maminy a budem variť a vypekať s úsmevom na tvári a láskou v srdci. Dovtedy si také nádherné kuchyne o akých snívam určite nezaslúžim.

 

 

 

V mojej čajovni

Ako som písala v predchádzajúcom článku, ľudia inklinujúci k modrej farbe majú radi pokoj. Patrím k nim aj ja. Vo svojom byte musím mať svoj vlastný kútik, kam sa budem s radosťou uchyľovať pred vonkajším svetom. Nebude len môj, vpustím do ňho aj svojich najbližších, aby sme si mohli spolu posedieť pri šálke čaju.

Budeme sedieť okolo malého čajového stolíka, držať v rukách sofistikované šálky, (presne tak, sofistikované. presný význam toho slova nepoznám, ale rada ho používam) rozprávať sa a budeme cítiť, že v tejto chvíli je všetko presne tak ako má byť. Sedieť budeme na vankúšoch v podkrovnej izbe s príjemným denným svetlom svietacim dovnútra miestnosti.

Veľký podiel na príjemnej atmosfére budú mať čajové súpravy, ktorých budem mať hneď niekoľko. A keď raz budem veľká, namiesto čističa bazénov si najmem čističa čajových kanvičiek.

Opäť som sa raz zasnívala, no nezostane to len pri tom. Ja viem, že Takto raz budem naozaj bývať J

(zdroje sa zobrazia kliknutím na obrázok)

 

Prečo je väčšina mojich vecí modrej farby?

Potrebujem modrú farbu. Veľmi veľa modrej farby. Neviem čo presne spustilo túto moju posadnutosť, no bojovať s ňou by bolo zbytočné. Občas si aspoň čítam nejaké definície o tom, aké typy ľudí obľubujú túto farbu, aby som si to viac ujasnila.

Modrá je vraj farbou stability a obľubujú ju ľudia s vyrovnanou povahou, ktorí nemajú radi zmeny. Za vyrovnanú osobnosť sa síce nepovažujem, no stabilitu vo svojom živote určite vyhľadávam. Vždy som o sebe rada hovorila, že mám rada zmeny, no ak sa spätne obzriem na svoj život, zrejme to celkom pravda nebude. Zmien sa skôr bojím, aj keď si ich často želám. Modrá farba by mala byť tiež farbou odpočinku, podporovať ponorenie sa do vlastného vnútra a koncentráciu. To súvisí aj s tým, že sa ňou obklopujú najmä introverti s bohatým vnútorným životom. Dlho som sa s tým nevedela zmieriť, ale k introvertom patrím aj ja.

Keď som nachvíľu prestala tak zanietene písať o modrej farbe, uvedomila som si, že v mojej izbe jej mám len veľmi málo. Zjaví sa mi, až keď otvorím svoj šatník.  Vždy, keď si vyberám v obchode medzi dvoma farebnými variantmi, siahnem po modrej. Predtým som to robila podvedome, teraz o tom viem a len sa nad tým pousmejem.

A keďže si už aj zariadenie mojej izby začína pýtať viac tejto zázračnej farby, vyhľadala som si zopár modrých doplnkov, ktoré raz vo svojom príbytku jednoducho musím mať.

Ak ste podobný typ ako ja, neváhajte aj vy začleniť modrú farbu do svojho života.

 

 



rozkošná nočná lampa



 

aj kuchyňa potrebuje trochu modrej farby

 

patinovaný rozkladací stôl

 

originálna komoda

 

námornícka lampa

stena v peknom modrom odtieni

 

romantické kuchynské stoličky



schody v rôznych odtieňoch modrej

 

Vankúšová mánia

Sedím na posteli obklopená asi piatimi vankúšmi. Vždy som si želala, aby som ich mala nekonečne veľa (a ešte viac). Napriek tomu, že som doma rozprávala o vankúšoch veľmi často a otravovala som rodinu, že si prosím na sviatok takýto darček, za celý svoj život som dostala len dva. Jeden je v mojej obľúbenej modrej farbe a má dokonale jemný povrch a druhý s fotkou mňa a môjho priateľa. Oba mám doteraz a mám ich naozaj rada. Moji blízki vždy vedia ako ma potešiť, no v tomto prípade som im svoje prianie musela viac než len naznačiť.

Prečo by som chcela vlastniť toľko vankúšov? Raz totiž budem mať v mojom dome malú podkrovnú čajovňu, kde budeme s kamarátmi sedieť na vankúšoch okolo pekného kávového stolíka. Okrem toho by som chcela mať celkom jednoduchú jednofarebnú pohovku, ktorá by vďaka týmto vankúšom dostala svoj špecifický nádych.

Obklopená vankúšmi, zaborená do nich, tešiaca sa z ich pestrofarebných motívov, to je moja predstava ideálneho zimného večera. So šálkou čaju v ruke, samozrejme.

 

                                                              Tieto by som chcela mať kvôli.....

 

 

                                        ....mojej neutíchajúcej láske k foteniu a fotoaparátom

 

 

                                                   ...vždy ma na nich zaujme niečo nové

 

                                                         .....zbožňujem prírodné motívy

 

 

                                 ......modrú farbu nevyhnutne potrebujem mať vo svojom okolí

 

                              .....kvôli jeho jednoduchosti a nedostatku červenej farby v mojom živote

 

                                         ......pôsobí na mňa zvláštne hypnotizujúco

 

Tieto vankúše som našla tu a tu.

 

 

 

Takto raz budem bývať!

Takto raz budem bývať – povedala som si neraz po prelistovaní stránok a časopisov o bývaní a rozhodla som sa plniť si svoje malé (aj nemalé) sny.

Všetko má svoj čas a myslím, že aj tieto moje sny majú k splneniu ešte veľmi ďaleko. No každý sen či cieľ potrebuje plán a tento blog je mojim plánom do budúcnosti.