Už sa len rozhodnúť...

„Chcela by som na narodeniny dostať predplatné časopisu. Najlepšie nejakého zahraničného o bývaní, či sebazdokonaľovaní,“ nevinne sa uškrniem a zdôrazním, že si vďaka tomu budem môcť precvičiť aj cudzie jazyky.

„Čože, veď máš toľko časopisov, že sa ti už ani nezmestia do stojana, ktorý som ti kúpil!“ Zahriakne ma priateľ, keď som už konečne prišla na to, aký darček naozaj chcem.

Ponad stôl sa pozerám na stojan na časopisy, ktorý som si vyprosíkala. Už v prvý deň som ho zaplnila magazínmi rôzneho druhu a teraz z neho priam „pretekajú“. Som totiž klasik a stále si potrpím na časopisy či knihy, ktoré môžem držať v ruke a nemusím si pritom namáhať oči pozeraním do obrazovky.

Priateľovi som dala teda za pravdu, ale len v duchu. V skutočnosti som si už predstavovala, že by môj stojan mohol dostať nového kamaráta. Takto by som nemusela upustiť z predplatenia časopisov a zároveň by som sa tešila z nového kúsku v byte.

Reakcia na seba nenechala dlho čakať a začala som vyhľadávať návody ako si vyrobiť vlastný. Po chvíli som však usúdila, že by som do výroby aj tak nepustila a moje oči radšej skĺzli k hotovým výrobkom, ktoré by som si mohla objednať.

Mám však jeden problém. Opäť raz sa neviem rozhodnúť:).

 

 

 

 

 

 

 

Krása nočných lámp

V minulom článku som písala, že som šťastný človek, ktorý nikdy nemal problémy zo spánkom. Avšak predsa len som si na jeden prípad spomenula, aj keď išlo len o krátke obdobie ešte za mojich študentských čias. Celé som si to spôsobila sama a dopad nepravidelného režimu na môj organizmus na seba nenechal dlho čakať.

Občas som zaspala až po krátkej prechádzke v ranných hodinách a po šálke kamilkového čaju. Kto to zažil vie, že to nie je nič príjemné. Vtedy som trochu prehodnotila svoj bujarý študentský život a našla som si na internete rady ako vylepšiť svoj životný štýl. V podstate mi najviac pomohlo to, že som sa snažila ísť spať v pravidelnú hodinu (čiže to znamenalo, že som chodila každý deň spať pravidelne o štvrtej ráno J).

 

Z týchto internetových rád mi okrem toho utkveli v pamäti dva body : 1. Posteľ je určená na spanie, preto sa v nej spí a činnosti ako surfovanie po internete a raňajkovanie patria za stôl. Nad týmto bodom som sa musela pousmiať, lebo prvé čo som ráno spravila je, že som zapala počítač a zobrala si k nemu dačo na zahryznutie. Samozrejme, všetko sa to dialo ešte v posteli.

 

2. Pred spaním si treba navodiť atmosféru. Žiadne zaklapnutie notebooku tesne pred spaním, či zhasnutie veľkého svetla. Najlepšie sa prichystáte, ak si pred spaním zapnete už len nočnú lampu a vaše oči si tak budú pomaly zvykať na tmu. Aj to bol u mňa kameň úrazu, keďže ja som s tým počítačom nielenže vstávala, ale aj chodila spávať.

Takéto dodržiavanie drobností mi však môj spánok rýchlo vylepšilo a všetko sa vrátilo späť do starých koľají. Je tu však ešte jedna vec, na ktorej musím popracovať. Nočnú lampu síce mám, no čo keby som si zaobstarala či vyrobila nejakú so zaujímavým dizajnom? Vyhľadala som si také, ktoré ma raz musia sprevádzať pri večernom čítaní knihy.

 

 

Najlepší spánok

Ja som vždy vedela, že dobrý spánok je jednou z najdôležitejších vecí. Zároveň to bola pre mňa vždy samozrejmosť, nikdy som totiž problémy so spánkom nemala. Akonáhle som zaľahla, už aj sa mi začal snívať nejaký sen. Musím sa priznať, že odmalička spávam na tej istej posteli, nebola som ochotná sa jej totiž vzdať a s tým aj dobrého spánku.

Raz to však samozrejme muselo prísť a na novej posteli som začala spávať, keď som sa presťahovala do prenajatého bytu. Je to teraz pre mňa cudzia posteľ, ktorej výber navyše nemôžem ovplyvniť. Som človek nižšej váhy a postavy a moje telo tým pádom potrebuje mäkší matrac. Taký sa mi nepošťastil a tak sa každé ráno budím s ťažkými nohami a bolesťou všetkých možných aj nemožných svalov. Potom sa teším na každučičký víkend, kedy sa budem môcť vyválať so svojej posteli s tým najlepším vankúšom a perinou. Zatiaľ som svoje bôle zmiernila aspoň mäkkou výplňou, ktorú dám na matrac a kúpou nového vankúša.  Dosť prekvapivo ma totiž sklamal ortopedický vankúš, ktoré tiež prispel k môjmu horšiemu spánku.

Okrem zasnívania sa nad zdravotne nezávadnou a pohodlnou posteľou, som nachvíľu prestala myslieť na estetickú stránku. Ale len nachvíľu! Našla som krásne postele a jednu z nich raz budem mať. A keď aj nie, postačí mi dokonalý matrac :).

 

 

 

Keď je každá stoličká iná

Sedela som v kaviarni, kde pri každom stole boli štyri stoličky a každá z nich bola celkom iná. Neraz sa stalo, že niekto prišiel, poobzeral si jednu z nich a nakoniec si sadol na tú vedľa. Podľa svojich kritérií si vybral pre neho tú najpohodlejšiu a najkrajšiu, v ktorej strávi najbližšiu hodinku.  Potom keď už k stolu nikto neprichádzal, rozpútala sa medzi sediacimi debata. Pri niektorých stoloch bola dokonca výnimočne horlivá.

Pri každom stole boli štyri rôzne stoličky. Bola tam jedna téma a štyri rôzne názory. Každý vyjadril svoj názor iným spôsobom, jemu blízkym. Každý sa cítil byť špecifický.

Začala som veriť tomu, že aj taká drobnosť ako výber stoličky, sa deje z nejakej príčiny. Rozhodnutia robíme na dlhší čas, inokedy len na krátku chvíľku, no vždy je náš výber opodstatnený. Vyberáme si čo nám najviac svedčí a vyberáme to tak, aby nás to robilo výnimočným. Preto musí byť pri stole každá stolička iná, kúpená špeciálne pre jedného človeka.

 

 

 

Najlepšie svetlo

Mojou dlhoročnou vášňou je fotografovanie. Síce sa mu už venujem čoraz menej a menej, veľa z týchto skúseností som si preniesla do svojho osobného života. Keď som fotila portréty, podrobne som skúmala fotografovanú osobu, obzerala som si ju z každého uhlu pohľadu a hľadala ten najsvedčivejší. Stal sa zo mňa pozorovateľ, ktorého sa snažím kŕmiť dodnes.

Okrem ľudí sa snažím si všímať svetlo, lebo je to ten najdôležitejší faktor pri fotení a z veľkej časti ovplyvní či bude fotka stáť za to. Svetlo je vlastne taký fotografický zázrak, lebo dokáže ovplyvniť atmosféru aj kvalitu fotky.

Keď som začínala s fotením, skúšala som fotiť v rôznych podmienkach. Či už v ateliéri, ktorý je z hľadiska svietenia najideálnejší alebo som sa snažila si vytvárať improvizované podmienky. Vďaka tomu som zistila, že každé svetlo dokáže vytvoriť špecifickú atmosféru, len si treba uvedomiť, aký je náš aktuálny zámer. Páčilo sa mi fotiť napríklad za pomoci sviečok, či len obyčajnej nočnej lampy a samozrejme vonku za denného svetla.

No najkrajšie je pre mňa denné svetlo prenikajúce cez okná. Čím viac okien, tým lepšie. Keď sú veľké, ešte lepšie! Presne takto musí vyzerať aj môj dom. Môj dom musí byť fotogenický a mať fotogenické svetlo. To sa týka aj večerného svetla, ale o tom  až v budúcom článku.

 

 

Keď sa šťastie dá kúpiť za peniaze

Každý človek, či to už robí cielene alebo podvedome, hľadá svoje spôsoby ako si dokonale oddýchnuť a upokojiť sa. Keď som bola ešte celkom malá, rodičia sa ma snažili upokojiť jemným hojdaním v kočíku, či v kolíske. Vždy to zabralo, lebo plynulý, pomalý a pravidelný pohyb na mňa odjakživa pôsobil zázračne upokojujúco.

Potom, keď som vyrástla a do kočíka som sa už nezmestila,  musela som nájsť spôsob ako sa upokojiť aj sama. No už som vedela, čo na mňa pôsobí najlepšie - jemnosť, pravidelnosť a pohodlie.

Napomáhala som si pravidelným dýchaním a hudbou, no za upokojujúce považujem napríklad aj kvapky dažďa, ktoré pravidelne bubnujú na okno alebo zvuk tikajúcich hodín. K tomu nesmela chýbať moja obľúbená vyhriata posteľ.

 Neskôr som si zmyslela, že chcem mať záhradnú hojdaciu sieť. Ležanie v nej bola dokonalá predstava pokojného večera. Záhradu pri dome sme však nemali a tak som svoj plán nikdy nezrealizovala. Keď ma sklamanie prešlo, zaumienila som si, že chcem mať hojdacie kreslo, ktoré som vnímala ako obdobu detskej kolísky. Tak rýchlo ako som po ňom zatúžila, som naň aj zabudla a spomenula som si naň až teraz, keď po práci myslím na dokonalý oddych na dokonalom mieste.

 Napriek tomu, že som v hojdacom kresle vlastne nikdy nesedela, som doteraz presvedčená, že to je to najpohodlnejšie miesto na svete. Úzko sa mi spája s predstavou rozprávkovej starej mamy, ktorá popri jemnom hojdaní sa štrikuje a na jej kolenách sedí pradúca mačka. Tiež raz chcem byť rozprávkovou babičkou so všetkým čo k tomu patrí. Preto sa musím naučiť piecť, vymýšľať rozprávky a nájsť si cestu k štrikovaniu. A to najdôležitejšie, musím si zaobstarať hojdacie kreslo, najlepšie čo najskôr. Dostatočne pravidelný pohyb, ktorý upokojí mňa aj pradúcu mačku, si totiž vyžaduje dlhoročný tréning.

 

Hojdacie kreslo sa rovná pokoj, pokoj sa rovná šťastie. A to mi už raz ktosi hovoril, že šťastie sa za peniaze kúpiť nedá.

Farebnosť pod nohami

Celé moje detstvo sprevádzali koberce. Kedysi sme ich  mali v celom byte, v každej miestnosti, úplne všade. Boli len dve miesta kde sa nikdy necnachádzali- kúpeľňa a kuchyňa. Akosi som sa vtedy nezamýšľala nad ich iným významom ako tým, že by mali miestnosť pekne zútulniť. Viackrát mi bolo vysvetlené, že ich používame preto, aby sme neprechladli pri chodení na studenej podlahe. Postupne sme sa ich zbavili a vlastne až potom som zistila, čo sa pod nimi celú tu dobu skrývalo. Nie, nebol tam žiaden poklad. Všade boli iba drevené parkety.

Ďalšiu časť môjho života teda sprevádzali jednofarebné drevenné parkety. Mali sme ich takmer v každej miestnosti, v kuchyni a kúpeľni sa nachádzali nevýrazné dlaždice. Po menšej prerábke nášho bytu sa zasa všade ocitla plávajúca podlaha.

A ja som si myslela, že iná možnosť hádam ani neexistuje. Že podlaha predsa vôbec nemusí byť výrazná, je to len podlaha, po ktorej sa chodí.

No teraz si všetko predstavujem celkom inak. Podlahy očividne dostávajú čoraz väčší priestor a pomaly sa začínajú "vyfarbovať" podobne ako steny. Možno aj vďaka tomu som objavila veľké množstvo krásnych mozaikových či iných farebných dlaždíc. Páčia sa mi aj kombinácie výraznej steny a výraznej podlahy, na ktoré by som však musela nabrať trochu odvahy.

Zbavenie sa kobercov bol dobrý nápad, nikomu sa nechcelo ich pravidelne vysávať. Len škoda, že ich nenahradili menšie kúsky, ktoré sú dnes modernejšie a vďaka nim si viem predstaviť  koberce opäť zaradiť do svojho života.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(zdroj sa zobrazí kliknutím na obrázok)